reklama

Veľkosť národa

Každý by si mal uvedomiť, že psy a zvieratá sa nezrodili z ničoho nič a neobjavili sa pri našich dverách len tak. Človek si ich vzal do náručia a pod svoju strechu a spravil z nich svojho najlepšieho priateľa. Psy stoja pri nás či sme chudobný alebo bohatý, zdravý alebo chorý, škaredý či krásny. Pre nich sme jednoducho ich bohmi a priateľmi. Sme ich rodinou a oni pre nás urobia aj nemožné.  Učia nás zodpovednosti a naše srdce vedia oživiť. Učia nás ako veľmi sme povrchný a ako veľmi sme nedokonalý ale, že aj napriek našim chybám máme svoju hodnotu a oni nás aj napriek tomu nezištne milujú. Zachraňujú nám životy a stávajú sa našimi opatrovateľmi keď to najviac potrebujeme. Ochraňujú náš život aj majetok. Ale uvedomujeme si to? Iba malá menšina si to uvedomí.  Psy sa za našu láskavosť odvďačujú rôznymi spôsobmi. Často krát sú to práve psy kto pri nás ostane keď už každý odíde. Oni sú pri nás dňom i nocou, či prší alebo svieti slnko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sú našimi priateľmi už stáročia. No my si toto priateľstvo akosi nevážime. Vyhadzujeme ich na ulicu, týrame, vraždíme. Čo nám také strašné urobili, že im to takto oplácame? Boli našimi ušami a očami. V niektorých prípadoch sú aj našimi nohami a rukami. Dokonca sú aj našim srdcom. Sú to naši anjeli strážny. No priznám sa, že keby som bola pes tak by som to s takýmito nevďačnými ľuďmi nevydržala a s najväčšou pravdepodobnosťou by som od neho ušla. Po stáročia s nami psy spali v jednej posteli. Dnes spia vonku . No aj napriek neznesiteľným podmienkam aké im dávame na život ostávajú našimi priateľmi aj naďalej. A my si toto priateľstvo nijako nevážime. A ja to zažívam takmer denne na prechádzke s mojím psíkom, ktorého ktosi vyhodil na ulicu a tak sa ocitol u mňa. Aj napriek tomu, že ľudia na neho neboli vôbec dobrý verí im dodnes. Aj keď je už opatrný no už je u nás takmer dva roky a stále nikoho nekusol. Občas na niekoho pošteká a vynadá mu za nevhodné správanie či podivnú chôdzu. Ale to je asi tak všetko. Toto je už môj druhý psík. Dostal sa k nám ešte keď ten predchádzajúci žil. Psíka chovám od svojich desiatich rokov. Dovtedy som nemala najlepšieho priateľa, nepoznala som čo je to zodpovednosť, čo je to nemať strach, čo je to brániť to čo mi právom patrí. Toto všetko som sa naučila od môjho psíka. On mi ukázal čo je to život a čo sú to nepodstatné veci ako upratovanie, varenie, nakupovanie. Podstata je v úplne niečom inom. Aj tento psík ma niečomu učí. Pomaly ale iste to chápem. Učí ma ako iným odpúšťať aj napriek tomu ako veľmi mi ublížili a ubližujú. Obaja mi ukázali, že nie je dôležité to koľko mám peňazí a ako vyzerám ale to akú mám dušu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No stále sa presvedčujem o tom, že v myslení ľudí najmä tu na východe sa ešte veľa musí zmeniť. A tak neraz zažívam ostrý konflikt medzi psičkárom a človekom. Je to veľmi hrozivé ale keď viem, že sa bijem za čosi čo tu je už tak dlho a ešte dlho bude viem, že to stojí za to. Viem, že človek nechápe dušu psičkára až kým sa ním sám nestane. Pes vás dokáže zmeniť tak veľmi, že si to ani neuvedomíte. Vie vám ukázať stránky života aké pozná len on a vie vám ukázať úprimnú lásku a radosť zo života.

 No hodnotu psa si asi málokto uvedomuje. Mahátmá Gándhí povedal: „Veľkosť národa, jeho morálna výška môže byť posudzovaná podľa toho ako sa správa k svojim zvieratám." A mal úplnú pravdu. Ja sama som v iných mestách a štátoch pochopila to prečo je slovensko tam kde je. Áno je to pre to ako sa správame k svojim zvieratám. Pochopila som prečo je Anglicko tam kde je a prečo je angličtina svetovým jazykom. Angličania si totižto vedia priznať to, že zviera je niekedy inteligentnejšie ako človek. Podľa toho sa k nemu aj správajú. Majú obrovské parky pre psy, v ktorých na nich nečíha žiadne nebezpečenstvo v podobe rozbitej fľaše či nebodaj nastraženého jedu, majú zvieraciu políciu, veľké útulky, cintorín pre zvieratá. Čo z toho máme my? No my máme práve to čo oni nemajú. To sme teda dobrý, že?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máme rozbité fľaše a nastražené jedy či klince v klobáskach, len aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili tej pliagy zvanej psy. Nemáme ani zďaleka parky kde by mohli voľne behať psy, nemáme dostatok útulkov, nemáme zvieraciu políciu a načo veď ani tá ľudská nefunguje tak ako má, nemáme a ani pri našej mentalite mať nebudeme cintorín pre zvieratá.

No a čo si myslíte prečo sme my tam kde sme a Anglicko je tam kde je? Lebo Angličania vedia, čo znamená ozajstný priateľ. Na to majú aj príslovie, ktoré hovorí, že ozajstný priateľ je ten ktorí ostane keď všetci odišli. No a väčšinou je to práve ten pes, ktorý ostane keď už pri vás nikto nie je. Otázkou ale ostáva kedy to Slováci pochopia? Po príklad som vôbec nemusela ísť tak ďaleko. Stačí nazrieť do nášho bývalého spojenca - českej republiky. A brať si príklad z toho ako sa správa k zvieratám a kam to dotiahol tento štát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže moja rada znie nezabúdajte odkiaľ ste a do akej skupiny patríte - cicavce a do tej patria aj psy.

No ešte veľa vody pretečie kým sa Slovensko dostane tam kde je teraz Anglicko. Ktovie možno sa umúdri a zobudí ten náš národ slovenský.

Martina Toronská

Martina Toronská

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som tá, ktorá sníva s otvorenými očami, no napriek tomu vidí svet. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu